Štúrová 11, 811 02 Bratislava

EN

+421 910 506 055

Sedem Sestier: Koniec jednej éry, dedičstvo však žije ďalej

Sedem Sestier: Koniec jednej éry, dedičstvo však žije ďalej

Nové výzvy pre ropné spoločnosti, ako prvá padá najmenšia zo Siedmych sestier

Sedem sestier sa muselo od 70. rokov poriadne obracať. Z bývalých arabských partnerov a vlastných veľkých zdrojov ropy sa stali konkurenti a cudzie ložiská, z ktorých mohli čerpať len za trhové ceny. Spočiatku pomáhalo rozbiehať nové ložiská ropy mimo Blízkeho východu, predsa len mali nejaké peniaze vyplatené od bývalých arabských partnerov a ceny ropy boli vysoko. Lenže od 80. rokov už ani ceny ropy nestúpali (stabilizovali sa niekde v strede medzi úrovňami spred ropného embargra z roku 1973 a vrcholom z roku 1979) a produkcia ropy mimo arabských krajín bola väčšinou nákladná. Ani tadiaľto cesta neviedla, situácia sa zamotávala. Ako prvá to pociťovala najmenšia sestra, Gulf Oil. V rokoch 1974 až 1975 bola vyplatená z Kuvajtu a svoje rafinérie v Európe musela zásobovať ropou za trhové ceny. To znižovalo zisky. Firma mala pritom nainvestované veľké prostriedky do prerábania terminálov v Írsku a Japonsku, aby mohli prijímať najväčšie supertankery s ropou. Sama vlastnila tanker Universe Ireland, vtedy najväčšiu loď na svete, ktorá sa nezmestila do bežných prístavov. V 70. rokoch firma participovala na rozvíjaní ložísk v Severnom mori a Angole, ale to jej nikdy nenahradilo výpadok z Kuvajtu. V Angole zúrila občianska vojna a Gulf si musela platiť vlastnú armádu, aby mohla fungovať. Paradoxne firma svojim správaním podporovala sovietske režimy v Afrike, zatiaľ čo sa USA snažili tieto režimy zvrhnúť podporovaním rebelov z UNITA. Viacerí vysokí predstavitelia firmy museli odstúpiť zo svojich pozícií z dôvodu čudných politických obchodov, a to ďalej podkopávalo vitalitu spoločnosti. Začiatom 80. rokov sa pridali finančné problémy, ktoré sa Gulf Oil snažila riesiť odpredávaním najslabších článkov portfólia s cieľom zamerať sa na tie časti biznisu, ktorým sa darilo najlepšie. Nepriaznivý vývoj sa už nepodarilo otočiť, Gulf Oil mala obrovské, ale nevýkonné portfolio a investori sa jej vyhýbali. Trhová cena firmy už bola nižšia ako súčet hodnoty majetku, keby sa rozpredal. Firmu nakoniec prevzal Chevron, teda ďalšia zo Sestier. Nebol to jednoduchý proces, pretože rôzni špekulanti sa snažili na transakcii zarobiť a umelo zvyšovali cenu akcií tým, že sa tvárili, že chcú firmu kúpiť. Spojenie dvoch Sestier na prelome rokov 1984 a 1985 bolo kontroverzné a americký Senát chvíľu zvažoval, že zakáže spájanie firiem na trhu s ropou aspoň na rok, ale Reaganova administratíva povedala, že vláda sa už dosť starala do energetického sektoru a mala by to nechať tak.

Odštartovala sa vlna fúzií a akvizícií, oslabené firmy sa spájajú...

Trend sa však nedal zastaviť, ziskovosť všetkých ropných spoločností bola pod tlakom. BP v roku 1992 vôbec po prvýkrát vo svojej histórii znížila dividendu, čím vyvolala šok. V roku 1998 sa spojila so Standard Oil of Indiana (Amoco), jednou z nástupníckych spoločnosti Rockefellerovho Standard Oil. V tom čase išlo o najväčšiu priemyselnú akvizíciu v históri (48 mld. USD) a podľa analytikov o perfektné manželstvo. BP mala rezervy v chemickej oblasti, rafinériách a predaji v USA. Amoco bol zase silný severoamerický hráč, ale mal rezervy na medzinárodnom trhu. Navzájom si pomohli a stali sa najväčším producentom ropy a zemného plynu v USA. Mali výbornú pozíciu, aby konkurovali sestrám Exxon a Shell, ktoré na tom boli lepšie, čo sa týka ziskovosti. Ostatné firmy pochopili, že BP a Amoco prostredníctvom synergie získajú konkurenčnú výhodu a ak sa nepripoja k trendu, môžu zaostať.

... ale niektoré sa dokážu spamätať a z novej situácie vyťažiť

Najväčšia a najtvrdšia Sestra, Exxon, však nezaspala dobu a už nejaký čas pracovala na tom, aby si v biznise poupratovala a opäť sa postavila poriadne na obe nohy. Čelila rovnakému vývoju ako nebohá Gulf Oil, lenže zvolila iný prístup. Aj ona prišla o svoje ložišká vo Venezuele, Saudskej Arábii, Líbyi a Iráne, ktoré pomáhala budovať a jej vlastná produkcia sa prepadla o 75 %. Rovnako sa z kráľovnej ropných ložísk rýchlo premenila na obyčajného nákupcu cudzej ropy. Tiež zvolila taktiku diverzifikácie ropných ložísk mimo arabských krajín, do čoho nainvestovala nemalé prostriedky. A presne rovnako pocítila, že to nebol dobrý krok, pretože ceny ropy rýchlo začali klesať. A tak sa musela vrátiť ku koreňom a svojmu dedičstvu, Rockefellerovmu prístupu. Ten trval na efektívnosti firmy a tomu podriaďoval všetko ostatné. Tento prístup fungoval v chaotických 80. rokoch rovnako dobre ako o sto rokov skôr otcovi Rockefellerovi. Nastalo prepúšťanie nadbytočných zamestnancov a sekanie nákladov. Biznis, ktorý nesúvisel priamo s ropou a jej obchodovaním, bol predaný. Ďalším krokom bolo získavanie úspor z rozsahu. Systematicky sa zatvárali najmenej efektívne rafinérie a rozširovala sa veľkosť a efektívnosť tých, ktoré zostali. Exxon sa dala finančne na nohy a hoci videla, že nastáva vlna akvizícií a spájaní sa spoločností v ťažkých časoch, počkala si. A keď koncom 20. storočia dosahovala cena ropy 50-ročné minimá, za výhodných podmienok kúpila druhú najväčšiu sestru, Mobil. Úspešné spojenie vytvorilo novú spoločnosť ExxonMobil, najväčšiu ropnú spoločnosť na svete, ktorú nevlastnila vláda. Spojenie vytvorilo globálne ropné impérium, kde sa naďalej presadzoval Rockefellerov duch – koordinácia manažmentu pre jednotlivé operácie na globálnej úrovni a vertikálna integrácia – od prieskumu, cez vývoj vrtov, produkciu, chémiu, rafinovanie, predaj a transport. Všetko sa muselo zvládať v rámci jednej spoločnosti.

Graf č. 1: Ceny ropy od 60. do 90. rokov spolu s hlavnými udalosťami na trhu s ropou. Zdroj dát: macrotrends.net, vlastné spracovanie CM Capital

Sedem sestier v pôvodnej podobe skončilo, ale dedičstvo žije ďalej

Pojem Sedem sestier sa tak stal minulosťou, v októbri 2000 kúpil Chevron aj Texaco, takže z pôvodných siedmich spoločností, ktoré kedysi ovládali globálny trh s ropou, ostali už len štyri: ExxonMobil, Chevron, BP a Shell. Posledná menovaná sa vyhla akejkoľvek akvizícii. K tejto štvorke sa pridal Total, ktorý kúpil belgickú firmu Petrofina a francúzsky Elf. Conoco (Continental Oil and Transportation Company), ktorý bol kedysi súčasťou Standard Oil, sa spojil s Philips a vznikol ConocoPhilips. Týchto šesť spoločností, ku ktorým sa radí ešte aj talianska Eni, tvorí skupinu ztv. „Supermajors“, teda najväčších súkromných ropných spoločností. Viac či menej, spája ich dedičstvo Standard Oil, ktoré predstavuje 150 rokov skúseností pri hľadaní ropy, technológii jej extrakcie a dopravy k zákazníkovi. Ich príbeh a stopa sa ťahá od upratania divokého amerického trhu s ropou (ktorá v zápätí zmenila svet), cez rozbitie impéria Standard Oil americkým najvyšším súdom. Na jeho troskách povstali firmy, ktoré neskôr našli ropu aj na Blízkom východe, kde sa následne koncentrovala väčšina svetovej produkcie ropy. Tamojšie vlády založili OPEC, ktorý sa stal novým hegemónom na trhu s ropou a zhodil Sestry z trónu. Tie ale následne boli pri zavádzaní nových technológií, ktoré dostali ropu z morského dna Severného mora a Mexického zálivu, čím dali namyslenému OPECu aspoň čiastočnú príučku. O niekoľko dekád neskôr sa situácia zopakovala v prípade bridlicovej ropy. Pri znovuzavádzaní tejto technológie (jej staršia a menej sofistikovaná verzia sa používala už začiatkom 20. storočia – vždy, keď bol nedostatok ropy) boli ExxonMobil, Shell aj Chevron.

Silný podnikateľský duch, ochota ísť do rizika, hľadanie príležitostí aj v zdanlivo bezvýchodiskových situáciách a ťah na bránku počas celého uplynulého storočia, keď sa striedali ropné boomy a cenové krachy – to boli a sú vlastnosti Sestier a podnikov, v ktorých ich dedičstvo žije ďalej. My v CM Capital s radosťou a úctou vzhliadame k tomuto dedičstvu a pravidelne čítame výročné správy a ďalšie dokumenty týchto podnikov, aby sme lepšie pozozumeli hlavným trendom na trhu s ropou. Lepší zdroj znalostí a skúseností pravdepodobne nenájdete. Je pravda, že OPEC má aktuálne väčšiu moc a vlastní väčšinu zdrojov ropy na svete. Tieto zdroje však našli, vyvinuli a rozbehli Sestry a až následne arabské krajiny pochopili, čo to vlastne doma majú. A model OPECu založený na kvótach a veľkom flexibilnom swingovom producentovi (Saudskej Arábii)? Ani toto nevymyslel OPEC. Prevzal model Texas Railroad Commision. Tento štátny kartel vznikol ako reakcia na divoké pohyby cien ropy v USA a sociálny nepokoj. A tak boli stanovené kvóty, pričom Texas fungoval ako swingový producent. Tento princíp fungoval od 30. do 70. rokov, až následne tento model prevzal OPEC a Texas nahradila Saudská Arábia. Skrátka a dobre, môžete mať v zemi množstvo ropy, ale bez znalostí, skúseností a šikovných ľudí je vám nanič. Na trhu s ropou a energiami sa toho udeje ešte veľa zaujímavého a ak sa chceme v dianí dobre orientovať, treba sledovať, čo majú v pláne najskúsenejší hráči. Tí si už toho preskákali dosť a to, čo môže byť pre nezainteresovaného pozorovateľa šok, môže byť pre nich len opakovanie sa histórie a to, čo iní vnímajú ako krízu, vidia oni ako príležitosť.

Zdroje: theatlantic.com, english.alarabiya.net, nationalgeograpic.com, brookings.edu, cfr.org, watermark.silverchair.com, library.noaa.gov. Hlavná fotografia: Unsplash