Štúrová 11, 811 02 Bratislava

EN

+421 910 506 055

Môže Rijád utesniť trh s ropou?

Môže Rijád utesniť trh s ropou?

Pred nadchádzajúcim aprílovým summitom ROPECu sme sa v rámci plánovania stratégie zamysleli nad tým, či by Saudská Arábia skutočne mohla svojvoľne vytlačiť ceny ropy ešte výraznejšie nahor a tváriť sa pritom ako v minulosti, že nič vážne sa nedeje. Jej stratégia zadržiavania produkcie doteraz fungovala a cena ropy sa pomerne rýchlo dostala od úrovne 50 USD za barel až tesne nad 70 USD (hovoríme o rope Brent). Popritom posledný marcový summit ukázal, že s rastúcou cenou paradoxne utíchli hlasy, ktoré predtým žiadali zvyšovať produkciu ropy podľa pôvodného plánu. Zatiaľ čo väčšina trhových participantov (vrátane nás) sa radila, o koľko asi pôjde produkcia ROPECu nahor, kartel sa jednotne rozhodol ponechať produkciu nezmenenú, čo spôsobilo ďalšiu vlnu rastu ceny ropy. Dalo by sa takto postupovať ďalej a využívať obnovujúci sa dopyt ako páku na ceny ropy prostredníctvom produkcie držanej umelo nízko?

Poctivá úvaha vedie k výsledku, že v dlhodobom horizonte by táto hra nefungovala, pretože rastúce ceny ropy by na trh postupne priviedli ropu od producentov mimo ROPECu. Lenže fígeľ je práve v slove „postupne“. Kanada, USA ani Brazília nemajú veľké voľné produkčné kapacity a pozorne rátajú každý dolár či ho skutočne investujú do rozširovania produkcie. Po veľmi divokej jazde na trhu s ropou sú všetci producenti veľmi opatrní. Ak sa aj rozhodnú, že produkciu rozšíria, výsledok sa dostaví o mesiace či kvartály neskôr. Jediný, kto teraz môže diktovať podmienky, je kartel ROPEC. Len toto zoskupenie má voľné produkčné kapacity, ktoré môže veľmi rýchlo zapnúť, ak by chcelo.

Pri veľmi jednoduchom scenári, že ROPEC sa rozhodne produkciu nenavýšiť a ponechá ju takto do konca roka, by to, samozrejme, znamenalo ropný šok. Podľa EIA vzrastie tento rok dopyt po rope o 3,2 milióna barelov ropy denne (medziročne k decembru 2021) a vzhľadom na to, že trh s ropou je aktuálne vybalansovaný, znamenalo by to takmer určite pokles zásob ropy a rast jej ceny. Tento dopyt by aspoň čiastočne saturovali veľkí producenti mimo ROPEC. Kanada už veľmi nie, pretože tá síce rýchlo obnovila svoju produkciu a je na nových maximách, ale ďalší silný rast sa pre rok 2021 zatiaľ nečaká. Na druhej strane, USA a Brazília by mali tento rok spolu pridať 2 milióny barelov ropy denne. To je ale stále málo.

Skúsme si ale predstaviť scenár, že členovia kartelu, ktorí nie sú členmi OPECu (teda Mexiko, Azerbajdžan, Kazachstan, Rusko, Omán, Malajzia, Ekvádor), začnú mať plné zuby nekonečného čakania na (neustále odsúvané) plánované zvýšenie produkcie a rozhodnú sa kartel opustiť. Vychádzame z predpokladu, že by navýšili produkciu na úrovne, kde bola v októbri 2016, teda pred prvým koordinovaným znížením produkcie. V prípade Ruska máme informácie o produkčnej kapacite, u zvyšných maličkých producentov býva pravidlo, že produkčná kapacita sa využíva takmer na maximum, a preto je predpoklad, že sa tam pred dohodou o znížení produkcie aj pohybovali. U krajín, ktoré sa k dohode pripojili až v apríli 2020, berieme ako referenčnú produkciu za december 2019. Tieto krajiny majú k februáru 2021 rezervnú kapacitu 2,78 milióna barelov ropy denne, z toho Rusko 1,66 milióna. Tieto krajiny by tak v spolupráci s USA a Brazíliou vedeli uspokojiť rastúci dopyt po rope počas tohto roka (vyhliadky na rok 2022 si nechajme na neskôr, i tento rok je zatiaľ síce nádejný, ale ešte nie úplne istý vzhľadom na nové uzávierky v ekonomike v Európe).

Ak by však Saudská Arábia skutočne chcela ísť na hranu a našla by si zdôvodnenie, prečo je nevyhnutné znižovať produkciu (Rijád v poslednom čase rád využíva mimoriadne dobrovoľné škrty) a sledovala by cieľ obetovania vlastnej produkcie na oltár vyšších cien ropy, mohla by trh utesniť. Nemusela byť urobiť ani veľké škrty, pretože vyššie sme vypočítali, že je možné na trh dodať 4,78 milióna barelov ropy denne naviac, pričom dopyt má rásť o 3 milióny barelov ropy denne. Rijád by teda mohol prijať ďalší „dobrovoľný“ škrt vo výške 1,8 milióna barelov ropy denne a teda znížiť produkciu na 6,4 milióna barelov ropy denne. Síce by využíval len niečo vyše polovice svojej produkčnej kapacity a produkciu by mal nižšiu o 30 % oproti minulému roku, ale zase ceny sú o 50 % vyššie než v minulom roku, takže ekonomický nezmysel by to nebol.

Existuje teda sila, ktorá by dokázala zvrátiť túto hru na udržiavanie vyšších cien ropy? To, samozrejme, závisí od toho, o koľko by bola Saudská Arábia ochotná znižovať svoju produkciu. Znižovať ju priveľmi by, samozrejme, nedávalo zmysel, pretože postupne by bol pokles produkcie vyšší než nárast ceny, a tým pádom by klesali príjmy do rozpočtu. Ak dokázal mimoriadne zavedený škrt produkcie vo výške 1 milióna barelov ropy denne (a následné odďaľovanie jeho zrušenia) dostať ceny ropy vyššie o 30 % (to už aj po započítaní marcového poklesu cien ropy), mohol by to Rijád skúsiť znovu. Ak by to vyšlo, jeho produkcia by bola znížená na 5,4 milióna barelov (teda o 40 % oproti minulému roku), ale ceny ropy by boli dvojnásobné. Príjmy z ropy by boli ale stále o takmer 20 % vyššie než minulý rok. Sme síce v rovine špekulácie, ale kto si vedel ešte pred januárovým summitom predstaviť „dobrovoľné škrty“ Saudskej Arábie v čase, keď sa očakávalo skôr postupné narastanie produkcie? A práve toto prekvapenie spôsobilo rast ceny ropy o desiatky percent, pričom je zjavné, že cena predbehla dopytovo-ponukové fundamenty. Vráťme sa ale k otázke zo začiatku odstavca, existuje v karteli OPEC (samozrejme mimo Saudskej Arábie) dostatočná rezervná kapacita, ktorá by dokázala za predpokladu rebélie proti politike najväčšieho producenta OPEC, nahradiť dobrovoľné znižovanie produkcie Saudskej Arábie?

Existuje. Spojené arabské emiráty majú aktuálne druhú najväčšiu voľnú kapacitu v karteli vo výške 1,4 milióna barelov ropy denne, Irak má niečo vyše 1 milióna. Kuvajt by dokázal dodať 0,8 milióna barelov a Angola 0,5 milióna. Irán tu nespomíname, pretože sa zatiaľ nedá predvídať, ako sa budú vyvíjať sankcie na túto krajinu, ktoré znížili produkciu ropy o 50 %. Ak by sa Teherán dohodol s Washingtonom, mohol by produkciu navýšiť až o 1,5 milióna barelov. Tieto krajiny by dokázali zo saudoarabskej hry na vyššie ceny ropy urobiť ekonomický nezmysel, ktorý by skončil len znižovaním trhového podielu Rijádu, čo by bola neudržateľná stratégia. Každopádne uvidíme, s čím kartel príde na prvého apríla, kedy sa koná najbližší summit, a kde sa bude rokovať o májovej (a možno aj júnovej) kvóte. Očakáva sa, že produkcia by sa meniť nemala.

Na grafe nižšie uvádzame prehľad krajín s najväčšou voľnou produkčnou kapacitou v rámci kartelu ROPEC.

Graf č.1: Krajiny s najväčšou voľnou produkčnou kapacitou. Zdroj: dáta EIA a OPEC na základe spracovania CM Capital

Zdroje: eia.gov, opec.org. Hlavný obrázok: middleeasteye.net